Kassaboys: Verchovina

Artworks
Exhibition date
-

Kassaboys - Verchovina

Umelecká skupina Kassaboys vytvorila dielo Verchovina ako reakciu na nedávne politické udalosti na Ukrajine. Pouličné masové demonštrácie na podporu vstupu do EU, ktoré prerástli do ozbrojených stretov, zabíjania a mučenia demonštrantov, eskalovania extrémistických nálad a nakoniec k ozbrojenému obsadeniu Krymu a jeho pripojeniu k Rusku, sú pre mnohých nezúčastnených pozorovateľov šokom. Vývoj udalostí je natoľko rýchly a nepredvídateľný, že dnešná kritická umelecká fikcia nemusí mať ďaleko od reality zajtrajška.

Slovenská umelecká skupina Kassaboys sa vo svojom diele pohráva s témou odtrhnutia Podkarpatskej Rusi od Ukrajiny. Projekt má formu propagačnej kampane na referendum. Pritom nie je zrejmé, komu presne je referendum určené a kto ho vyhlasuje. Keďže tento umelecký projekt Kassaboys je určený priamo pre galériu Artwall vo verejnom priestore a otvorene nepriznáva svoj umelecký charakter, jeho nejednoznačnosť vytvára možnosti pre konšpiračné teórie, kto vlastne za touto kampaňou k referendu stojí: podkarpatskí separatisti, československí revizionisti, či mocenské nároky Európskej únie?

Kassaboys ako sprievodný vizuálny materiál k referendu využívajú dobovú medzivojnovú brožúru propagujúcu krásy regiónu. S prihliadnutím k udalostiam 2. svetovej vojny je ironickým faktom, že brožúra bola určená nemeckým turistom. Využitie dobového materiálu naznačuje "legitimitu" pripojenia územia, ktoré historicky nebolo vždy súčasťou Ukrajiny. Paralela s nedávnym pripojením Krymu k Ruskej federácii je zrejmá. Umelecký projekt tak paroduje argumentáciu historickým geopolitickým členením a zároveň upozorňuje na jej nebezpečie. Argumentácia dejinnými územnými nárokmi je krajne pochybná, nakoľko nie je možné stanoviť, do akej ďalekej minulosti môže revízia hraníc siahať.

Otázky referenda na pripojenie Podkarpatskej Rusi nie sú skutočnými otázkami, sú to výstražné proklamácie symbolizujúce nemožnosť voľby. K dispozícii je niekoľkých alternatív, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú to isté. Z kampane však nie je zrejmé, k akému štátnemu celku sa má Podkarpatská Rus vlastne pripojiť. Zo zobrazenej mapy medzivojnového Československa je možné sa domnievať, že sa jedná o mocenskú hru Českej, či Slovenskej republiky. Dielo je tak zároveň ironickým odkazom k vlastným národným dejinám a mocenským tendenciám. Toto čítanie je umocnené aj názvom diela "Verchovina". Jedná sa o text piesne o pohorí na Podkarpatskej Rusi z 30. rokov 20. storočia od Františka Krištofa Veselého, známeho autora, ktorý sa však neskôr bohužiaľ nevyhol spolupráci s fašistickým Slovenským štátom. Podoba diela sa tak stáva varovaním pred prebúdzaním driemajúcich síl a nebezpečných ideológií. Archaická podoba vizuality môže odkazovať k typu politiky, ktorá by nemala patriť do súčasnej politickej kultúry.

Autori z umeleckej skupiny Kassaboys pochádzajú z Košíc, kde tiež žijú a tvoria. Hranica Ukrajiny je od tohoto východoslovenského mesta vzdialená len necelých sto kilometrov. Jedná sa o prísne stráženú hranicu EU, ktorá je bez víza priestupná len z jednej strany. Susedstvo krajiny, v ktorej sa nedávno strieľalo na uliciach do demonštrantov, je smutným pripomenutím faktu, že politický vývoj môže rýchlo predbehnúť aj najhoršie predstavy. Každá revolúcia má svoje obete, ostáva dúfať, že nepožerie vlastné deti. Geografická blízkosť by zároveň mala znamenať náš zvýšený záujem o dianie na Ukrajine.

Lenka Kukurová

Kurátoři: Zuzana Štefková, Markéta Dolejšová, Lenka Kukurová a Petr Motyčka

Vyjádření Kassaboys:

Podkarpatskú Rus ako bývalú súčasť Rakúska-Uhorska a neskôr prvej ČSR môžeme (popri Haliči a Bukovine) považovať za jeden z regiónov s vysokou podporou zmeny geopolitického smerovania na Západ, práve vďaka spoločnej histórii a kultúrnym väzbám na európske politické celky v minulosti a prirodzenej geografickej či náboženskej blízkosti. Oblasť najvýchodnejšie položených okresov Slovenska, kde žijú hlavne Slováci, Maďari, Rusíni a Ukrajinci, bola od Podkarpatskej Rusi (s totožným zložením obyvateľstva) po 2. sv. vojne oddelená umelo. Dôsledkom toho dnes na pohraničí nájdeme celé rozdelené dediny, ktorých obyvatelia nazývajú hranice Schengenu „novou železnou oponou”, ktorá im znemožňuje styk s ich pokrvnými príbuznými. Obyvatelia Podkarpatskej Rusi sú integrácii do EU naklonení, avšak v otázke podpory revolucionárov bojujúcich v Kyjeve a v ďalších regiónoch sú pomerne zdržanliví.

Dôvodom môžu byť obavy z radikalizácie pomerov na Ukrajine, ktoré by mohli viesť k označeniu tohto obyvateľstva so špecifickou identitou za nepriateľov revolúcie. Faktom je, že Podkarpatská Rus nebola nikdy v histórii súčasťou Ukrajiny a stala sa ňou až po páde Sovietskeho zväzu.

Projekt Verchovina evokuje fiktívnu kampaň na „demokratické” referendum, ktoré sa s istou dávkou nostalgie i mocenskej manipulácie pohráva s myšlienkou „návratu veľkého Československa”, zahŕňajúceho aj územie Podkarpatskej Rusi. Romantické výjavy krajiny pochádzajú z turistickej mapy Podkarpatskej Rusi z 30. rokov v nemeckom vydaní a tvoria klasickú plagátovú kulisu k referendovým otázkam. Tie, v tejto prezentácii zdanlivo rozdielnych možností, pôsobia ako synonymum jednej a tej istej voľby, či skôr volania po totožne ráznom riešení. Volania po integrácii, prípadne anexii územia Podkarpatskej Rusi. V kontexte faktu, že ide o súčasť suverénneho štátu, sa projekt pohráva aj s témou podobného externého intervenovania za zmenu či revíziu štátnych hraníc.

Jedna z takýchto snáh sa aktuálne pretavila v otvorenú agresiu Ruska na ukrajinskom Kryme. Takéto pokusy o otváranie „Pandoriných skriniek” histórie sú aj u nás napriek členstvu stredoeurópskych štátov v EU dodnes prítomné. V konečnom dôsledku môže byť zmyslom série aj úvaha o tomto území ako o potencionálnom regióne EU, so všetkými rozpormi a dôsledkami tohoto faktu.

mediální výstupy:

https://art.ihned.cz/umeni/c1-62014780-artwall-kassaboys-podkarpatska-rus

https://magazin.aktualne.cz/kultura/umeni/kdy-si-vezmeme-zpet-podkarpatskou-rus-ptaji-se-kassaboys/r~6863391ec0b411e3a1ef002590604f2e/?redirected=1553508244

http://www.podkarpatskarus.cz/attach/casopis_2_2014.pdf

 

 

Fotografie výstavy